Katedra epizootológie a parazitológie

Charakteristika pracoviska

V rokoch 2000 – 2002 boli predchodcovia ústavov súčasnej katedry organizačnými zložkami dvoch rôznych katedier. Oddelenie parazitológie spolu s Oddelením chorôb rýb, včiel a zveri tvorilo Katedru parazitológie, chorôb rýb, včiel a zveri, na čele ktorej bola doc. MVDr. Valéria Letková, PhD.. Oddelenie infektológie s Oddelením súdneho a verejného veterinárskeho lekárstva tvorilo Katedru infektológie a tropickej veterinárnej medicíny. Na čele tejto katedry bol v uvedenom období doc. MVDr. Milan Trávniček, PhD.

V rokoch 2002 – 2007 Ústav parazitológie, chorôb rýb, včiel a zveri a Ústav epizootológie a infekčných chorôb tvorili spoločnú Katedru infekčných a parazitárnych chorôb. Od 1. 9. 2007 Katedru epizootológie a parazitológie tvoria Ústav parazitológie a Ústav epizootológie a preventívnej veterinárskej medicíny. Katedra je súčasťou centra excelentnosti INFEKTOZOON, ktoré rieši problematiku nákaz zvierat a zoonózy a Centra excelentnosti pre parazitológiu.

Ústav epizootológie a preventívnej veterinárskej medicíny

Jednou z kľúčových oblasti výskumu pracoviska je vývoj molekulovo-genetických testov na detekciu vírusov s  využitím PCR, RT-PCR a real-time PCR. Okrem klasických real-time PCR na báze využitia TaqMan sond a SYBR-Green  boli v ostatnom čase vyvinuté diagnostické testy na báze LUX-PCR a Plexor PCR na detekciu PCV-2. Metódy molekulovej epizootológie a vykonané  analýzy výrazne pomohli pri identifikácii ohnísk nákazy CSF na Slovensku a v ozdravovacom programe pre BVDV/MD v Dolnom Rakúsku. V súčasnosti sa zameriavame na molekulovú epizootológiu PRRS v centrálno-európskom regióne.

Pri charakterizácii genómov vírusov sa sústreďujeme na typizáciu pestivírusov, PCV-2, PRRSV  a iných vírusov. Na pracovisku bolo v spolupráci so zahraničnými pracoviskami prvý krát identifikovaných 12 subtypov BVDV-1, BVDV-2 na Slovensku, v Rakúsku a vo Francúzsku. Okrem toho bol sekvenovaný a charakterizovaný kompletný genóm pestivírusu z pyrenejského kamzíka a BDV kmeňa Aveyron. Prvý krát bol geneticky typizovaný PCV-2 a PRRSV kmene zo Slovenska. Pri tomto výskume bol zistený nový doteraz neznámy polymorfimus dĺžky ORF7 v PRRSV genóme. V súčasnosti sa zameriavame na menej známe vírusové infekcie ošípaných a diviakov (TTSuV-1, TTSuV-2, boka-like vírus a iné), ako aj štúdiu zmiešaných vírusových infekcií v prasacej populácii.

Ďalšia časť výskumu  je zameraná na genomiku. Rieši sa štúdium expresie génov (transkriptomu) vo vírusom infikovaných bunkách s využitím techniky microarray a v krátkej budúcnosti s využitím techniky next-generation sequencing.
Samostatnou oblasťou výskumu je štúdium Salmonella enterica, ktorá je jednou z hlavných príčin potravinových bakteriálnych gastroenteritíd vo svete. Infekcia S. enterica indukuje expresiu prozápalových cytokínov, následne môžu byť vyvolané zmeny aj v zastúpení imunokompetentných buniek v čreve, orgánoch ako aj v periférnej krvi. Expresia cytokínov môže byť modulovaná aj aplikáciou probiotík predovšetkým u kurčiat. Sledovanie hladín expresie prozápalových cytokínov u kurčiat a dospievajúcich kuričiek pri modulácii hladín cytokínov nám umožní získať nové poznatky o interakcii salmonella-hostiteľ. In vitro pokusy nám objasnia niektoré ďalšie mechanizmy pri tejto interakcii. Získané nové informácie o imunitných a patologických mechanizmoch zlepšia kontrolu nad salmonelózou.

V oblasti výskumu zameraného na populácie insektivorných netopierov (rezervoáre viacerých etiologických agensov) sa vykonávajú ekologické pozorovania, študujú geografické a ekologické zvláštnosti vplývajúce na výskyt jednotlivých druhov netopierov, epizootologické analýzy na zistenie epizootologickej situácie vo výskyte infekčných, parazitárnych a mykotických etiologických agensov na území Slovenskej republiky so zreteľom hlavne na európske netopierie lyssavírusy (EBL) a Geomyces destructans – pôvodca Syndrómu bieleho nosa (WNS).

V oblasti sledovania účinnosti vakcín sa zameriavame na faktory ovplyvňujúce účinnosť vakcinácie u zvierat  a epizootologické a epidemiologické dôsledky zlyhania účinnosti vakcín. Študované sú interakcie týchto faktorov s imunitným systémom, mechanizmy imunosupresie a možné spôsoby korekcie nedostatočnej imunitnej odpovede použitím imunomodulačných látok. V tejto oblasti sa zameriavame aj na možnosť potencovania účinnosti parenterálnych a živých orálnych vakcín adjuvansmi na báze squalénu, resp. squalánu (ako olejovej zložky) s použitím kombinácie detergentov tiež s adjuvantnými vlastnosťami. Je sledovaná možnosť zvyšovania účinnosti vakcín pomocou adjuvansov pri vakcinácii proti besnote a ďalším lyssavírusovým infekciám, predovšetkým EBL-1 a EBL-2. Na základe získaných výsledkov sa navrhujú komplexné epizootologické opatrenia, ktoré prispievajú k skvalitneniu ochrany verejného zdravia a zdravia populácií pôvodnej fauny na našom území.

Ďalšou oblasťou vedeckého zámeru je ekologický a epizootologický výskum v populáciách voľne žijúceho vtáctva, zvlášť mestských holubov a synantropných druhov vtákov na území Slovenskej republiky, zameraný na infekčné a parazitárne zoonózy vtákov, ich rozšírenie a možné ohrozenie zdravia obyvateľstva. Získané výsledky výskumu poskytnú prioritné epizootologické a epidemiologické údaje, ktoré sa využijú pri dizajnovaní operatívnych plánov na ochranu verejného zdravia.

Ďalším vedeckým zámerom je štúdium a porovnávanie neurogénneho potenciálu multipotentných prekurzorov (NP) izolovaných z dvoch, vývojovo rozdielnych tkanív CNS. Zameriame sa na generovanie neurosfér a na diferenciačný potenciál NP; jednotlivé NP budú porovnané a vyhodnotené na základe ich schopnosti generovať de novo vzniknuté neuróny a oligodendrocyty. Izolácia, expanzia a charakterizácia  potenciálnych autológnych zdrojov neurálnych prekurzorov získaných z CNS má kľúčový význam pri liečbe neurodegeneratívnych ochorení.

Ústav parazitológie

Priority Ústavu parazitológie na úseku vedecko-výskumnej činnosti sú definované nasledovne:

V oblasti protozoológie:
Pokračovať v skúmaní patogénnych druhov eimérií pernatej zveri – bažanta poľovného (Phasianus colchicus) a jarabice poľnej (Pedix perdix) chovaných vo farmových chovoch. Štúdium endogénneho vývinu na úrovni svetelnej mikroskopie, ako aj molekulovo-genetických vlastností a celulárnej imunitnej odpovede v procese infekcie a vypracovanie imunizačných stratégií v rámci prevencie eimeriidózy. Sledovať epizootológiu a epidemiológiu vektormi prenášaných protozoóz. Druhová determinácia tkanivových parazitov u raticovej zveri s využitím histologických, imunohistochemických metód a transmisívnej mikroskopie.

V oblasti helmintológie:
Epidemiologickú a epizootologickú analýzu filarióz mäsožravcov na Slovensku. Najnovšími diagnostickými metódami budeme sledovať prevalenciu Dirofilaria spp. u psov a mačiek, ako aj voľne žijúcich mäsožravcov v jednotlivých geografických oblastiach Slovenska. U pozitívnych zvierat sa vykoná echokardiografická vizualizácia dospelých červov, a tiež bude overený účinok dostupných antiparazitík. Naďalej monitorovať výskyt závažných zoonóz u voľne žijúcich a domácich mäsožravcov (echinokokóza, alveokokóza, toxokaróza) ako aj výskyt tkanivových helmintóz (cysticerkóza, trichinelóza).

V oblasti arachnoentomológie:
Identifikovanie zmien arachno-entomofauny s dôrazom na diagnostiku hematofágnych artropódov vo vzťahu k celkovým globalizačným zmenám. Surveillance potenciálnych vektorov transmisívnych infekcií z typických tropických endemických oblastí. Zdokonalenie metodických postupov laboratórnej detekcie ektoparazitov. Inovováciu systému surveillance hospodársky významných ektoparazitóz. Výskum v oblasti biologických spôsobov ničenie vektorov – bioracionálne pesticídy, predátori, parazitoidy, regulátory rastu a vývinu hmyzu a pod. Ústav parazitológie sa podieľa na štúdii výskytu nebezpečnej nákazy – choroby modrého jazyka (Febris catharhalis – katarálnej horúčky) u hovädzieho dobytka, oviec a kôz z hľadiska základnej entomologickej survillance. V oblasti pedagogickej aj vedecko-výskumnej činnosti je intenzívne rozvíjaná spolupráca s katedrami a klinikami UVLF v Košiciach, rovnako so ŠVPS SR, KVL SR, SAV ako aj so súkromnými veterinárnymi lekármi.